Na globálnej úrovni sa rok 2020 zaradil medzi tri najteplejšie roky

"Na Slovensku bol rok 2020 na väčšine meteorologických staníc piaty až šiesty najteplejší v poradí," uviedol pre TASR klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). "Výnimkou je Lomnický štít, kde sa stal rok 2020 vôbec najteplejším v histórii meraní," doplnil.

Ako uvádza SHMÚ na svojej stránke, výročnú správu o stave globálnej a regionálnej klímy za rok 2020 zverejnila WMO na konci apríla. Spolu s ňou tak urobila aj európska platforma Copernicus. Obe správy konštatujú, že "veľký počet extrémnych prípadov počasia pôsobil v kombinácii s pandémiou veľmi nepriaznivo na celkový stav ekonomiky a spoločnosti".

Po vyhodnotení roku 2020 je zrejmé, že všetkých šesť rokov od roku 2015 bolo najteplejších v histórii meraní. Posledné desaťročie (2011 – 2020) je tiež najteplejšie od roku 1880. Je približne o 0,2 stupňa teplejšie než predošlá dekáda 2001 – 2010 a dokonca o 1,03 stupňa teplejšie v porovnaní s obdobím rokov 1850 – 1900. Vôbec najteplejší rok v histórii meteorologických meraní ma za sebou Európa. Dovtedy najteplejší rok 2019 prekonala vlani o 0,4 stupňa.

 

Ako uviedol Faško, na väčšine staníc na Slovensku bol najteplejším rokom v histórii meraní rok 2019, prípadne rok 2018. Na niektorých vysokohorských staniciach – na Chopku či Skalnatom Plese – to bol rok 2014. "Na porovnanie, v roku 1980 dosiahla na bratislavskej Kolibe priemerná ročná teplota vzduchu hodnotu 8,3 stupňa, no v roku 2020 to už bolo 11,4 stupňa Celzia. V najteplejšom roku 2019 tu bola priemerná ročná teplota až 12 stupňov. V Hurbanove priemerná teplota v roku 1980 dosiahla 8,7 stupňa, vlani to bolo až 11,9 stupňa, v roku 2000 dokonca 12,1 stupňa a najteplejší bol na tejto stanici takisto rok 2019 s teplotou 12,4 stupňov Celzia. Podobne výrazný je nárast priemernej ročnej teploty na Lomnickom štíte. V roku 1980 to bolo –5 stupňov, vlani -1,6 stupňa Celzia. Fakt, že rok 2020 bol na Lomnickom štíte najteplejší, súvisí najmä s tým, že tu ide o počasie vo voľnej atmosfére, v ktorom sa prejavujú cirkulačné podmienky v priestore Európy. Teda nezohráva tu úlohu napríklad terén a iné miestne vplyvy ako na väčšine ostatných staníc," vysvetlil klimatológ Faško.

Správa WMO tiež dokumentuje stúpajúce koncentrácie skleníkových plynov, zvyšovanie teploty pevniny a oceánov, rast hladiny svetového oceánu, topenie a ústup ľadovcov či extrémne prejavy počasia. Zdôrazňuje dosahy na ekonomický vývoj či migráciu. Z vlaňajších extrémov možno spomenúť historicky najaktívnejšiu sezónu atlantických hurikánov, sucho a požiare v Kalifornii (v septembri), v Austrálii (v januári a februári) či ničivé povodne v Ázii.

Podľa aktuálnych údajov sa globálne otepľovanie zrýchľuje. Oteplenie o 1,5 stupňa očakávané v roku 2045 zrejme nastane o 11 rokov skôr, teda v roku 2034. O dva stupne Celzia sa pri súčasnom postupe klimatickej zmeny oteplí namiesto predpokladaného roku 2073 už v roku 2054, teda o 19 rokov skôr.

Aj keď momentálne na Slovensku panuje chladné počasie, pozitívny je podľa Faška fakt, že sa zmiernil zrážkový deficit. "Napriek tomu, že je chladno a nepríjemne fúka, je dôležité, že tieto zrážky spadli," dodal klimatológ.